Dejepis na školách učí, že už kedysi dávno, keď svet sa len rysoval, my, ľudia, sme sa snažili byť čestnými a moc sa pohrávala s ľudskými myšlienkami, sa začínalo bojovať o to, kto bude v popredí a najmä svetovom. Nepochybujem, že aj za čias Williama Shakespeara sa o moc nebilo, no on akoby tušil, ako to bude raz vyzerať. Podstata jeho slov v hre Hamlet odzrkadľuje obraz dnešného sveta. Intrigy, klamstvá, podvody ... človek by aj dušu zapredal, aby sa mohol dostať k moci.
V tejto jeho hre postava Hamlet nepopiera, že celý svet je akýmsi väzením s jednou centrálou. Aj na ľudských vzťahoch badať, že byť podlým a mať dve tváre, tak človek to dotiahne ďalej, aj keď nie na dlho.
Avšak tak, ako znejú Hamletove slová: „Veci vo svojej podstate nie sú ani dobré, ani zlé: dobrými alebo zlými ich robí až naše myslenie.“ .. Jednoduchšie povedané – koľko ľudí, toľko chutí, toľko názorov. Už len preto, že každý sme iný, nebude svet nikdy jednotný, ani vláda, ani zmýšľanie a morálka taktiež. Aj keď sa Hamlet snažil a bol aký bol .. no keď vtedy na to jeho v podstate vplyvná pozícia nestačila, koľkí na to budú stačiť dnes. Aj keď tu budú nejaké zásady či pravidlá, vždy sa nájde niekto so svojím spôsobom ako ich obíde, vyhne sa im a prispôsobí pre seba. Ľudská myseľ je natoľko vynaliezavá, že dokáže opantať to najviac, čo má – svoje ja, čo potom pre ňu bude svet ..
Tak ako sa kedysi Hamlet díval na ťahajúcu sa priamku nespravodlivosti voči oddaným a spravodlivým, tak sa táto priamka ťahá naďalej a chytajú sa jej mnohí. Priamka sťa stonka zvädnutej ruže, ktorej tŕne nikdy nestrácajú svoju silu .. raz sa možno Hamlet dočká a väzenie brány povolí ..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára