Príchody verzus odchody by sa dali metaforicky zhrnúť do troh slov- nikdy nekončiaci boj. Na prvý pohľad sa nám náš život možno zdá príliš krátky či nezaujímavý, no keď sa pozrieme hlbšie, zistíme ako veľmi sme sa mýlili.
Nič nie je stále, často krát stačí zlomok sekundy a všetko sa náhle zmení a my si musíme zvykať .Každý z nás sa veľakrát ocitne na pomyslenej vlakovej stanici, kde na jednej strane budú odchody a na druhej príchody neviditeľných vlakov. Vyberieme si príchody a šťastne privítame nových ľudí ktorí znenazdajky vstúpia do nášho života a dodajú mu nový rozmer, alebo naopak odchody? Z doterajších vlastných skúseností si myslím, že príjemnejšie je netrpezlivo očakávať avizované či spontánne príchody ako so zmiešanými pocitmi sledovať vzdaľujúci sa vlak s nevypovedaným nápisom ODCHOD. Pomyselné vlaky sú neoddeliteľnou súčasťou kapitoly zvanej RODINA. Každý človek to zrejme vníma individuálne a znamená to pre neho niečo iné, no akousi podstatou je podľa mňa fakt, že rodina patrí k najväčším istotám vôbec. Môžem stratiť nevyčísliteľnú sumu peňazí a predsa to nebude bolieť tak ako keby som prišla o blízkeho rodinného príslušníka na ktorom mi záležalo.. Aj príbeh samotného Hamleta sa odohrával na pozadí zvláštnej rodinnej situácie a zrejme sa to odzrkadlilo na celom jeho konaní. Hovorí sa, že rodina by mala byť kompletná najmä čo sa výchovy dieťaťa týka, avšak často krát sa vzťahy medzi partnermi vyvinú tak, že neostáva nič iné len naložiť rozvodové papiere do vlaku s konečnou stanicou ODCHOD. Niečo podobné som zažila aj ja. Dokedy mi spomienky siahajú, vyrastala som len s mamou a staršou sestrou. Bola som zvyknutá na život vo výhradne „babskej“ domácností a nikdy nám nič nechýbalo. Mama zvládala svoju rolu perfektne, zahŕňala nás láskou a snažila sa nás vychovať čo najlepšie do života. Z času na čas prišli otázky kde je pomyselná hlava rodiny a teraz oceňujem, že nám vždy bola povedaná pravda. Isteže nám sem tam chýbal ten povestný prísny zákaz od otcov, ktoré dostávali naše kamarátky okolo nás, no naša mama vynahrádzala chýbajúce miesto dlhé roky na jednotku. Ubiehali roky, my sme rástli, míňali sme veľa vlakov rozličných smerov až jedného dňa jeden nový zakotvil aj u nás. Babská domácnosť sa zmenila a zrazu bol v dome chlap. Nebolo to ľahké zvyknúť si no mama dbala na náš názor a nakoľko sme si rozumeli veľmi dobre, zasadol za vrch stola nový člen. Svojím spôsobom sa všetko zmenilo, ale vnímali sme to pozitívne. Nikdy nám nevynahradil otca, ktorého sme nikdy nemali, no svojou prítomnosťou veľa zmenil. Som vďačná za detstvo, ktoré som prežila a myslím si, že som dosť vyrovnaná nakoľko som nikdy nebola svedkom rodičovských hádok. Život v neúplnej rodine ma mnoho výhod aj keď ich často nevidieť. Vyskúšala som si život z dvoch uhloch a páčili sa mi obidva. Či už sami alebo so spomínaným novým členom, my ako deti sme sa mali vždy dobre a rodina v našom živote zastávala popredné miesto v rebríčku hodnôt a inak tomu nebude ani v budúcnosti. Rodina je asi to najcennejšie čo človek v živote má tak si to vážme. Je neskoro zistiť to, až keď o to prídeme.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára